Výstroj

Keď som začínal so survivalom a technikami prežitia, mal som vždy obavy o výstroj.
Vždy som kalkuloval či je toto a tamto dobré, či mám dostatok viazacieho materiálu a čo musím ešte kúpiť a inplantovať do môjho batohu. Dosť dlho som sa papral so záležitosťami až som si po čase začal uvedomovať že polovica výbavy mi je v podstate na nič. Stal som sa takým puristom že okrem noža, firesteelu, ešusu a psa nič neberiem, jednoducho všetko sa dá vyrobiť. Samozrejme treba mať skúsenosti a čas. Mám už zabehnutý prístrešok (načierno samozrejme) na mieste ktoré je ťažko prístupné a hlavne nie je v ceste zvery (!!). Cez rok mi tam občas zalezie nejaký hraboš, kuna, lasica a podobne, trošku to tam poznačkujú ale to patrí k tomu. Častokrát im poslúži ako dobrý príbytok v mrazoch kde sa môžu bezpečne a pohodlne skryť. Takže celá situácia "čo zobrať" je pre mňa oveľa jednoduchšia. Ďalšia vec je oblečenie a spacáky, "aby mi nebolo zima". Ja sa otužujem práve preto aby mi zima nebola a dokážem spať aj bez spacáku vo vreci na odpadky, áno áno, upravené vrece na odpadky vyložené suchým lístím. Funguje bezchybne, aj keď nad ránom zastihne človeka občasný chlad, ale u mňa je to vždy v rámci medzí. Tým nehovorím že som rambo, určite na to nemám v pravej -20C zime. Priznám sa že na to ešte ani z ďaleka ďalekúceho nemám, (navyše som nikdy v zime neprespal v lese, jednoducho na to nemám v rozkroku). Avšak za pekného jesenného počasia 5-10C je to viac menej akceptovateľné. Treba začať postupne, ja som začal v lete s legendárnym spacákom vz.67 od česko-slovenskej ľudovej armády v ktorom za povinnej služby spával ešte aj môj otec. Na prvý pocit a prvú noc je v ňom svinská kosa, hlavne keď v lokalite je jemný prízemný vánok (príznačný pre doliny). Po adaptácii a konfigurácii oblečenia som si naňho zvykol a obľúbil si ho, pravda je ale tá že nikdy v ňom nie je dostatočne teplo. Mám aj jeden múmiový spacák ktorý som našiel zakutraný na povale, použil som ho pár razy, no slušná vecička. Časom však človek zistí že sa to dá aj bez toho, treba to len spraviť. Navyše po pár motivačných videách a konverzáciách som dostal guráž a začal som cez víkendy spávať v mojom prístrešku bez spacáku (len neskorá jar, leto a skorá jeseň, resp. na jeseň vo vreci). Keď je potreba môžem si samozrejme urobiť bezpečný ohník. Na koniec len poviem, že v podstate každý má svoj štýl a tým sa definuje všetko, ja len publikujem môj názor a the way I do it.