Keď som začínal so survivalom a technikami prežitia, mal som vždy obavy o výstroj.
Vždy som kalkuloval či je toto a tamto dobré, či mám dostatok viazacieho materiálu a čo musím ešte kúpiť a inplantovať do môjho batohu. Dosť dlho som sa papral so záležitosťami až som si po čase začal uvedomovať že polovica výbavy mi je v podstate na nič. Stal som sa takým puristom že okrem noža, firesteelu, ešusu a psa nič neberiem, jednoducho všetko sa dá vyrobiť. Samozrejme treba mať skúsenosti a čas. Mám už zabehnutý prístrešok (načierno samozrejme) na mieste ktoré je ťažko prístupné a hlavne nie je v ceste zvery (!!). Cez rok mi tam občas zalezie nejaký hraboš, kuna, lasica a podobne, trošku to tam poznačkujú ale to patrí k tomu. Častokrát im poslúži ako dobrý príbytok v mrazoch kde sa môžu bezpečne a pohodlne skryť. Takže celá situácia "čo zobrať" je pre mňa oveľa jednoduchšia. Ďalšia vec je oblečenie a spacáky, "aby mi nebolo zima". Ja sa otužujem práve preto aby mi zima nebola a dokážem spať aj bez spacáku vo vreci na odpadky, áno áno, upravené vrece na odpadky vyložené suchým lístím. Funguje bezchybne, aj keď nad ránom zastihne človeka občasný chlad, ale u mňa je to vždy v rámci medzí. Tým nehovorím že som rambo, určite na to nemám v pravej -20C zime. Priznám sa že na to ešte ani z ďaleka ďalekúceho nemám, (navyše som nikdy v zime neprespal v lese, jednoducho na to nemám v rozkroku). Avšak za pekného jesenného počasia 5-10C je to viac menej akceptovateľné. Treba začať postupne, ja som začal v lete s legendárnym spacákom vz.67 od česko-slovenskej ľudovej armády v ktorom za povinnej služby spával ešte aj môj otec. Na prvý pocit a prvú noc je v ňom svinská kosa, hlavne keď v lokalite je jemný prízemný vánok (príznačný pre doliny). Po adaptácii a konfigurácii oblečenia som si naňho zvykol a obľúbil si ho, pravda je ale tá že nikdy v ňom nie je dostatočne teplo. Mám aj jeden múmiový spacák ktorý som našiel zakutraný na povale, použil som ho pár razy, no slušná vecička. Časom však človek zistí že sa to dá aj bez toho, treba to len spraviť. Navyše po pár motivačných videách a konverzáciách som dostal guráž a začal som cez víkendy spávať v mojom prístrešku bez spacáku (len neskorá jar, leto a skorá jeseň, resp. na jeseň vo vreci). Keď je potreba môžem si samozrejme urobiť bezpečný ohník. Na koniec len poviem, že v podstate každý má svoj štýl a tým sa definuje všetko, ja len publikujem môj názor a the way I do it.
nedeľa 10. marca 2013
streda 7. novembra 2012
Po Dlhej Dobe
Po Dlhej Dobe
Tak ako nadpis píše, píšem aj ja. Po dlhej dobe...Píšem lebo veľa sa toho zmenilo, a kedže nebolo času sem napísať, tak píšem až teraz. Za tú dobu som sa však veľa toho naučil a získal veľa znalostí, najmä praktických. Zmenil sa aj môj životný štýl, od vzhľadu počínajúc až po jednanie-komunikáciu s ľudmi. Z toho pretvárkového človeka som ukázal pravú tvár. Prestal som sa obliekať a kupovať nezmyselné oblečenie od značkových športových firiem, namiesto toho dávam do popredia moju osobnosť. Predtým som musel mať štýl aby som zaujal. Dnes na to kašlem a radšej sa snažím byť lepším človekom. To platí aj pri hľadaní vzťahov..Aspoň u mňa. Nechcem krásnu ženu bez toho aby mala všetky závity. Dnes mi ide hlavne už o tie závity. Rozhodol som sa ísť nekomerčnou cestou života, kašľať na medzinárodné vzťahy, obchodné a podobné smery, radšej idem na prírodné vedy. Teraz sa snažím byť čo najviac v lese, kašľať na druhých, teda trošku sa uzatvoriť. Totiž bol som ukecaný, príliš otvorený, to aj som, ale na papieri. Chvála Bohu že už nie aj v reálnom kontakte. Cítil som sa ako keby som sa postupne predával. Strácal som cenu, vypľúval som veľa slov, ale nič z toho. Niekedy v živote treba jednoducho urobiť rázne a isté kroky ktoré nás niekam posunú. Mať vôlu nikdy nie je na škodu. Onedlho príde praktickejší článok, stay tuned.
sobota 7. apríla 2012
Ako Na Nás Vplýva Zlo
Pod slovom zlo si každý predstaví niečo iné. Určite sa nájde niekto komu príde na rozum človek typu vrah, zlodej, alebo podobná beštia. Nikto avšak nevidí zlo v celkom banálnych veciach ako internet, televízia a iné média, politika, biznis, školstvo a podobne. Dnes chcem rozoberať problematiku typu: Naozaj dostatočne vnímame zlo okolo nás?
V dobe keď vládne myseľ jedinca nad mysľou spoločnosti (o tom sa ale nehovorí) je tragédiou vidieť mojich rovesníkov ako vnímajú tento svet. Každý verí informáciám ktoré prichádzajú zo zdrojov ktoré by mali byť ale vôbec niesú pravdivé. Všimol som si že každá spoločnosť vždy potrebuje "pastiera". Je to jedno či hovoríme o cirkvy a veriacich alebo o spoločnosti ako takej ktorú riadia vlády. Je to v podstate logické ale z dôvodu riadenia štátu alebo iného zoskupenia, avšak veľa ľudí zabúda na fakt že demokracia je riadená ľudmi nie jednotlivcom alebo určitou skupinou ľudí (to je len ideál pretože pravda je iná). Vláda by v tomto režime mala uskutočňovať ideály ľudí ktorí si ju zvolili. Lenže ako to dosiahnuť keď ľudia majú zvrátené ideály. Tu sa dostávamé k morálnej myšlienke: "je morálka ľudí daná od prírody alebo tu ide o ovplyvňovanie tohto systému hodnôt istou skupinou ktorá chce niečo z toho vyťažiť (napríklad byť pri moci a urobiť spoločnosť na svoj obraz)."
Najskôr si treba povedať čo to je tá morálka. Pre každého to znamená niečo iné avšak dnes pre väčšinu nič. V skutočnosti je to systém hodnôt ktorý obsahuje nepísané predpisy rozlišujúce dobro a zlo. Morálna spoločnosť je jednou z hlavných atribút dokonalej spoločnosti. Lenže opäť sa pýtam, sme od prírody nemorálni, alebo to niekto vytvára? Pretože nemám dojem že človek je zlé stvorenie, sme v podstate jedna ruka zo zvieratami a ukážte mi jedno zviera ktoré je od srdca a duše zlým. Neexistuje zlé zviera aspoň podľa môjho názoru. Existuje zviera ktoré sa stalo zlým počínaním inej bytosti napríklad človeka. Zoberme si príklad bitkárskych psov. Tí psy/tie psi (ja neviem) boli naučené ich pánom resp. bité a boli neskôr presvedčené že ostatné psiy sú zlé a že sa s nimi treba biť. Je to jednoduchý princíp ktorý ale funguje. Veľmi podobne je to aj z ľudmi. Keď je všeobecne známa nejaká pravda ktorá pravdou byť nemusí každý to berie ako fakt. Skoro nikto sa nenájde ktorý by urobil dieru v opone a nazrel čo za ňou v skutočnosti je a že celá pravda je len maškara. Takže môj názor je že túto morálku nám dnes určuje určitá skupina ľudí resp. sa nám ju snaží určovať. Je na každom aký postoj k tomu zaujme.
Sú spisy, dokumenty a teda dôkazy o podlých machináciach v najvyšších kruhoch a to myslím doslovne navyšších. Nie je nikoho kto by sa to pokúšal zmeniť. Práve som povedal niečo čo viem že nie je pravda. Nech ako študujem a bádam nenašiel som niekoho kto by verejne vystúpil (okrem ex-členov) proti pôsobeniu a za zničenie týchto spoločností. Tým som teda nemyslel len to že vystúpi a že povie len slová proti ale aj skutky, teda že by niečo proti nim aj vykonal. Nič také sa nedeje. Prečo?...Odpoveď je jednoduchá. Tento systém je ako chobotnica. Má prepracovaný plán, naozaj prepacovaný. Nedá sa zničiť ani revolúciou pretože má veľa členov, prsty za všetkým čo je dnes "in" a čo je "out" a čo vidíme v správach a kam vlastne celá spoločnosť kráča. Takže sa nemôže stať že niekto proti tomu systému by dostal šancu prehovoriť alebo nebodaj sa stal známym. Je to celé na jednu knihu (aj viacero) pretože každé spektrum tejto dnešnej spoločnosti je ovládané ľudmi z určitými cieľmi. 90 percent ľudí si myslí že to robia kvôli peniazom. Pravda je naozaj trpkejšia. Peniaze sú len jedným z ich prostriedkov. Keď si všimneme tak tí najbohatší sa obliekajú stroho, jednak preto lebo nechcú byť nápadní ale aj preto lebo im o peniaze nejde. Im nejde o to ako vyzerajú. Stačia im základné potreby. Im ide o životné presvedčenie a verte mi že s Dobrom to nič spoločné nemá. Sú synmi Diabla. V jednom malom meste v štátoch je jedno z miest kde sa stretávajú spičky z politiky, biznisu, filmografie a podobne. Nie je to zrovna posedenie za stolom ale vraždia sa tma zvieratá a uctievajú bosoráčiny a Zlo. Teraz si určite myslíte že som blázon, že je to vymyslené a že odkiaľ taký blud mám. Zlo nie je dokonalé a robí chyby. Preto sa ukázalo že aj v médiach sú pracovníci ktorí idú naozaj len za senzáciami a neuvedomujú si ako poškodia svojim šéfom. (samozrejme výhadzov istý) Na jednej tv stanici s a v 90tych rokoch objavil záznam z tohto miesta a bolo vidieť zábery na kňazov ktorí vyslovovali kúzla a kliatby a čítali opačne z Knihy Kníh a pálili kríže, vyvolávali démonom a podobne. Tento záznam trval asi 15-20 minút. Tieto zhromaždenia trvajú dodnes avšak s prísnejšími bezpečnostnými opatreniami. Mimochodom sa tam objavila aj vtedajšia hlava tohto štátu. (samozrejme to okamžite poprel na tlačovej diskusii) Urobte si vlastný názor ale hlavne študujte! Ide o to rozlišovať knihy a zdroje celkovo. Všetky knihy a zdroje ako internet majú dve stránky a o tom som hovoril v mojom druhom článku. Treba pátrať po tej faktickej stránke ktorá nám veľa prinesie v budovaní našich názorov a presvedčení. Ja som dospel k názoru že každý kto je slávny a má moc v dnešnej dobe, prešiel skúškou ktorú zabezpečili "riaditelia". Väčšina neobstála. Tí ktorí obstáli a boli čestní skončili v base alebo v hrobe. Je veľa ľudí ktorí obetovali život pre boj zo Zlom tohto sveta. Boli to ľudia ktorým patrí odomňa veľké Ďakujem! 95 percent týchto ľudí čo poukazovali na tieto skutočnosti stratili rodiny, išli do väzenia za činy ktoré nespáchali, či dokonca boli zavraždení. Tento systém je založený na rituáloch a má svoje pravidlá. Uctievanie čísel a astrológie je jednou z vecí okultiky a mystiky. Mystika je iným slovom tajuplnosť. Pre mňa to znamená rýpanie sa vo veciach do ktorých by sa nemal rýpať každý. Na pochopenie a zachovanie si vlastného úsudku je potreba mať veľmi silnú a neoblomnú vieru v Dobro. Veľa kňazov skončilo zle keď sa zaoberali temnou stránkou. Mystika je veľkou súčasťou Gréckych osobností. Tak isto si myslím že Grécka civilizácia bola jedna ruka zo zverstvami čo sa dejú teraz. Je to veľmi podobný princíp "hodnôt" ktoré neboli a niesú hodnotami až na pár výnimiek zahŕňajúcich ľudí. Každý má iný pohľad na zmysel života. Keď som kresťan mám iný zmysel ako ateista, budhista či žid. Ja mám pohľad taký že sa netreba toľko zaoberať extázou a kontaktu s Bohom tým myslím všetky tie pokusy o uniknutie z tela a podobne. Na to je život po živote lebo vtedy odchádzame z telesnje schránky. Tento život je na to aby som preukázal Bohu že či som súci toho života po živote a teda večného raja a nie večného ohňa. Toto je čisto len moje presvedčenie. Istá skutočnosť je že opäť veľa filozofov a ľudí čo sa tým zaoberajú majú na to odlišné názory už len na základný pojem a funkciu mystiky. Nemám dojem že by Kristus hovoril o tom aby sa každý zaoberal týmto problémom alebo funkciou. Ja mám kontakt s Najvyšším v motlitbe a nežiadam o nič viac pretože viem že možno po živote budem mať tú veľkú česť s Ním hovoriť priamo alebo aspoň ho spoznať aspoň na chvíľu. Ďalšia vec keď už tí filozofovia sa tak chcú kontaktovať s Bohom prečo nejdú do prírody? Príroda je pre mňa svätý priestor vytvorený práve Bohom. Tam sa cítim k nemu najbližšie a je mi najlepšie a nepotrebujem sa ani odvracať od tohto zmyslového sveta. Kto súcití s Diablom tak je mu lepšie pri počítači alebo televízii, kto chce kontakt s Bohom nech ide pod modrú oblohu. Nezatvárajte si oči pred pravdou! Ešte aj tá lenivosť je bratom zločinnosti. S týmto všetkým súvisí pokrok- veda, technológia, alchýmia a tak ďalej. Prečo? Môj názor je že toto je Diablovo dielo pretože zoberme si príklad raja. Potrebovali tam technológiu? Naozaj tam potrebovali všetky tie vymoženosti a to ako funguje svet? Prečo sa vždy snažíme hrať na Stvoriteľa? Veď čo potrebujeme k životu? Jedlo, vodu a súš. To je všetko. Ďalšia otázka je že prečo jednoducho neakceptujeme fakt že nikdy nebudeme vedieť všetko? Ja z časti uznávam teóriu panteizmu-naturalizmu ktorá hovorí o stelesnení Boha v prírode. V prírode osobne vidím dokonalosť. Všetko je tak premyslené a dokopy to tak zapadá že to nie je uveriteľné. Vec ktorú však neuznávam je to že za Boha považujú prírodu čo je nesprávne. Ja vidím prírodu ako služobníčku Božiu ktorá slúži ľudom ako domov. Vytvorená bola opäť tým Najvyšším takže niet sa už o čom sa baviť...Motto na dnes: Mundus vult decipi ergo decipiatur-Svet chce byť klamaný, nech je teda klamaný.
V dobe keď vládne myseľ jedinca nad mysľou spoločnosti (o tom sa ale nehovorí) je tragédiou vidieť mojich rovesníkov ako vnímajú tento svet. Každý verí informáciám ktoré prichádzajú zo zdrojov ktoré by mali byť ale vôbec niesú pravdivé. Všimol som si že každá spoločnosť vždy potrebuje "pastiera". Je to jedno či hovoríme o cirkvy a veriacich alebo o spoločnosti ako takej ktorú riadia vlády. Je to v podstate logické ale z dôvodu riadenia štátu alebo iného zoskupenia, avšak veľa ľudí zabúda na fakt že demokracia je riadená ľudmi nie jednotlivcom alebo určitou skupinou ľudí (to je len ideál pretože pravda je iná). Vláda by v tomto režime mala uskutočňovať ideály ľudí ktorí si ju zvolili. Lenže ako to dosiahnuť keď ľudia majú zvrátené ideály. Tu sa dostávamé k morálnej myšlienke: "je morálka ľudí daná od prírody alebo tu ide o ovplyvňovanie tohto systému hodnôt istou skupinou ktorá chce niečo z toho vyťažiť (napríklad byť pri moci a urobiť spoločnosť na svoj obraz)."
Najskôr si treba povedať čo to je tá morálka. Pre každého to znamená niečo iné avšak dnes pre väčšinu nič. V skutočnosti je to systém hodnôt ktorý obsahuje nepísané predpisy rozlišujúce dobro a zlo. Morálna spoločnosť je jednou z hlavných atribút dokonalej spoločnosti. Lenže opäť sa pýtam, sme od prírody nemorálni, alebo to niekto vytvára? Pretože nemám dojem že človek je zlé stvorenie, sme v podstate jedna ruka zo zvieratami a ukážte mi jedno zviera ktoré je od srdca a duše zlým. Neexistuje zlé zviera aspoň podľa môjho názoru. Existuje zviera ktoré sa stalo zlým počínaním inej bytosti napríklad človeka. Zoberme si príklad bitkárskych psov. Tí psy/tie psi (ja neviem) boli naučené ich pánom resp. bité a boli neskôr presvedčené že ostatné psiy sú zlé a že sa s nimi treba biť. Je to jednoduchý princíp ktorý ale funguje. Veľmi podobne je to aj z ľudmi. Keď je všeobecne známa nejaká pravda ktorá pravdou byť nemusí každý to berie ako fakt. Skoro nikto sa nenájde ktorý by urobil dieru v opone a nazrel čo za ňou v skutočnosti je a že celá pravda je len maškara. Takže môj názor je že túto morálku nám dnes určuje určitá skupina ľudí resp. sa nám ju snaží určovať. Je na každom aký postoj k tomu zaujme.
Sú spisy, dokumenty a teda dôkazy o podlých machináciach v najvyšších kruhoch a to myslím doslovne navyšších. Nie je nikoho kto by sa to pokúšal zmeniť. Práve som povedal niečo čo viem že nie je pravda. Nech ako študujem a bádam nenašiel som niekoho kto by verejne vystúpil (okrem ex-členov) proti pôsobeniu a za zničenie týchto spoločností. Tým som teda nemyslel len to že vystúpi a že povie len slová proti ale aj skutky, teda že by niečo proti nim aj vykonal. Nič také sa nedeje. Prečo?...Odpoveď je jednoduchá. Tento systém je ako chobotnica. Má prepracovaný plán, naozaj prepacovaný. Nedá sa zničiť ani revolúciou pretože má veľa členov, prsty za všetkým čo je dnes "in" a čo je "out" a čo vidíme v správach a kam vlastne celá spoločnosť kráča. Takže sa nemôže stať že niekto proti tomu systému by dostal šancu prehovoriť alebo nebodaj sa stal známym. Je to celé na jednu knihu (aj viacero) pretože každé spektrum tejto dnešnej spoločnosti je ovládané ľudmi z určitými cieľmi. 90 percent ľudí si myslí že to robia kvôli peniazom. Pravda je naozaj trpkejšia. Peniaze sú len jedným z ich prostriedkov. Keď si všimneme tak tí najbohatší sa obliekajú stroho, jednak preto lebo nechcú byť nápadní ale aj preto lebo im o peniaze nejde. Im nejde o to ako vyzerajú. Stačia im základné potreby. Im ide o životné presvedčenie a verte mi že s Dobrom to nič spoločné nemá. Sú synmi Diabla. V jednom malom meste v štátoch je jedno z miest kde sa stretávajú spičky z politiky, biznisu, filmografie a podobne. Nie je to zrovna posedenie za stolom ale vraždia sa tma zvieratá a uctievajú bosoráčiny a Zlo. Teraz si určite myslíte že som blázon, že je to vymyslené a že odkiaľ taký blud mám. Zlo nie je dokonalé a robí chyby. Preto sa ukázalo že aj v médiach sú pracovníci ktorí idú naozaj len za senzáciami a neuvedomujú si ako poškodia svojim šéfom. (samozrejme výhadzov istý) Na jednej tv stanici s a v 90tych rokoch objavil záznam z tohto miesta a bolo vidieť zábery na kňazov ktorí vyslovovali kúzla a kliatby a čítali opačne z Knihy Kníh a pálili kríže, vyvolávali démonom a podobne. Tento záznam trval asi 15-20 minút. Tieto zhromaždenia trvajú dodnes avšak s prísnejšími bezpečnostnými opatreniami. Mimochodom sa tam objavila aj vtedajšia hlava tohto štátu. (samozrejme to okamžite poprel na tlačovej diskusii) Urobte si vlastný názor ale hlavne študujte! Ide o to rozlišovať knihy a zdroje celkovo. Všetky knihy a zdroje ako internet majú dve stránky a o tom som hovoril v mojom druhom článku. Treba pátrať po tej faktickej stránke ktorá nám veľa prinesie v budovaní našich názorov a presvedčení. Ja som dospel k názoru že každý kto je slávny a má moc v dnešnej dobe, prešiel skúškou ktorú zabezpečili "riaditelia". Väčšina neobstála. Tí ktorí obstáli a boli čestní skončili v base alebo v hrobe. Je veľa ľudí ktorí obetovali život pre boj zo Zlom tohto sveta. Boli to ľudia ktorým patrí odomňa veľké Ďakujem! 95 percent týchto ľudí čo poukazovali na tieto skutočnosti stratili rodiny, išli do väzenia za činy ktoré nespáchali, či dokonca boli zavraždení. Tento systém je založený na rituáloch a má svoje pravidlá. Uctievanie čísel a astrológie je jednou z vecí okultiky a mystiky. Mystika je iným slovom tajuplnosť. Pre mňa to znamená rýpanie sa vo veciach do ktorých by sa nemal rýpať každý. Na pochopenie a zachovanie si vlastného úsudku je potreba mať veľmi silnú a neoblomnú vieru v Dobro. Veľa kňazov skončilo zle keď sa zaoberali temnou stránkou. Mystika je veľkou súčasťou Gréckych osobností. Tak isto si myslím že Grécka civilizácia bola jedna ruka zo zverstvami čo sa dejú teraz. Je to veľmi podobný princíp "hodnôt" ktoré neboli a niesú hodnotami až na pár výnimiek zahŕňajúcich ľudí. Každý má iný pohľad na zmysel života. Keď som kresťan mám iný zmysel ako ateista, budhista či žid. Ja mám pohľad taký že sa netreba toľko zaoberať extázou a kontaktu s Bohom tým myslím všetky tie pokusy o uniknutie z tela a podobne. Na to je život po živote lebo vtedy odchádzame z telesnje schránky. Tento život je na to aby som preukázal Bohu že či som súci toho života po živote a teda večného raja a nie večného ohňa. Toto je čisto len moje presvedčenie. Istá skutočnosť je že opäť veľa filozofov a ľudí čo sa tým zaoberajú majú na to odlišné názory už len na základný pojem a funkciu mystiky. Nemám dojem že by Kristus hovoril o tom aby sa každý zaoberal týmto problémom alebo funkciou. Ja mám kontakt s Najvyšším v motlitbe a nežiadam o nič viac pretože viem že možno po živote budem mať tú veľkú česť s Ním hovoriť priamo alebo aspoň ho spoznať aspoň na chvíľu. Ďalšia vec keď už tí filozofovia sa tak chcú kontaktovať s Bohom prečo nejdú do prírody? Príroda je pre mňa svätý priestor vytvorený práve Bohom. Tam sa cítim k nemu najbližšie a je mi najlepšie a nepotrebujem sa ani odvracať od tohto zmyslového sveta. Kto súcití s Diablom tak je mu lepšie pri počítači alebo televízii, kto chce kontakt s Bohom nech ide pod modrú oblohu. Nezatvárajte si oči pred pravdou! Ešte aj tá lenivosť je bratom zločinnosti. S týmto všetkým súvisí pokrok- veda, technológia, alchýmia a tak ďalej. Prečo? Môj názor je že toto je Diablovo dielo pretože zoberme si príklad raja. Potrebovali tam technológiu? Naozaj tam potrebovali všetky tie vymoženosti a to ako funguje svet? Prečo sa vždy snažíme hrať na Stvoriteľa? Veď čo potrebujeme k životu? Jedlo, vodu a súš. To je všetko. Ďalšia otázka je že prečo jednoducho neakceptujeme fakt že nikdy nebudeme vedieť všetko? Ja z časti uznávam teóriu panteizmu-naturalizmu ktorá hovorí o stelesnení Boha v prírode. V prírode osobne vidím dokonalosť. Všetko je tak premyslené a dokopy to tak zapadá že to nie je uveriteľné. Vec ktorú však neuznávam je to že za Boha považujú prírodu čo je nesprávne. Ja vidím prírodu ako služobníčku Božiu ktorá slúži ľudom ako domov. Vytvorená bola opäť tým Najvyšším takže niet sa už o čom sa baviť...Motto na dnes: Mundus vult decipi ergo decipiatur-Svet chce byť klamaný, nech je teda klamaný.
utorok 3. apríla 2012
Bojové Umenia Plus Odbočka Časť 2
Ako som teda sľubil dnes robím pokračovanie o bojových umeniach. Tak ma napadlo že si musíme vyjasniť moju filozofiu- čo mi to dáva okrem fyzickej vyťaženosti a tvrdosti. Pre mňa bojové umenie znamená životnú cestu. Tréningy sú niečo čo ma testuje. Samozrejme sa veľa toho na tréningoch naučím (pokiaľ mám dobrého majstra). Čo je však omnoho dôležitejšie je samoštúdium. Týmto spôsobom som sa naučil omnoho viac ako mi kedy dal hociaký tréning a to teraz nežartujem. Samoštúdium zušľachťuje myšlienku trénovaného umenia a je určitým znakom toho že nás to naozaj zaujíma a baví. Môže nám priniesť viac skúseností aj z iných pohľadov/od iných majstrov ktoré sa nám zídu pri tvorení nových smerov a pri zocelovaní nášho štýlu. Môj štýl boja je mix asi 7mich umení ktoré som pozbieral a dal dokopy čo mi osobne sedí. Takže filozofia bojových umení je hlavne celkovo štúdium. Poznám veľa ľudí čo si myslia že sú úžasní keď chodili 3 mesiace na Thaiský Box, vyholili si hlavu a už sú tí zabijaci ktorí chodia po dnešních uliciach. Byť zabijakom...za tým musí byť omnoho viac ako len vizáž. Častokrát tí najnenápadnejší sú najnebezpečnejší a verte mi že viem o čom hovorím. Toto bol v skratke môj názor o tom čo je umenie a čo nie. Dokopy ani neviem koľko rokov sa tomu venujem ale: čo je skryté je potom viac prekvapivé keď sa to verejne vyhlási. To znamená že menej ukazovania že koľko rokov toho a tamtoho znamená ďalší krok k pochopeniu o čom bojové umenia vlastne naozaj sú. Teraz niečo k tej tvrdosti. Každý deň mlátim do steny, kliky vo všetkých možných pozíciach, sebatýranie s dubovým hranolom -predlaktie, päsť, píšťala, oblasť brucha a hrudného koša. Pílkový nôž je skvelá vec na päste (predtým ohriať na sporáku) pretože robí jemné trhlinky a bolí to ako sviňa, o soli Vám hovoriť nemusím. Tvrdosť nie je o slovách preto netreba o tom toľko hovoriť a preto keď dopíšem tento článok sa preskúšam či som bol hodný tohto dňa a či som bol dostatočne spravodlivý. Niekomu to môže pripadať naozaj šialené ale zvyknete si a o to Vám nejaký bolestivý zážitok bude pripadať ako šteklenie. Treba všetko postupne ale zocelí to človeku myseľ, vôľu a aj šlachy a väzy všeobecne. Tvrdosť je to čo je potrebné pre pozíciu v špeciálnej jednotke. Každému Američanovi ktorý hovorí niečo o bolesti poviem že bolesť je len pocit. Ak si nezažil bolesť tak nežiješ život. Bolesť je prirodzenou súčasťou života či veríš v Boha alebo v smrť duše. Eutanázie? Tu nejde o to či cirkev povolila alebo nie. Ide o zdravý rozum. Dobre je to Váš život ale vy ste si ten život nekúpili, Vám ho niekto dal. Vysvetlím Vám to na jednoduchom príklade. Otec mi včera daroval autom, je trošku hrdzavé ale to ma tak irituje že sa vybúram a zničím auto a možno aj svoj život tým že ochrniem (príklad). To znamená že keď si zoberiem život je niečo ako keby som naschvál nabúral v 100km rýchlosti do betónovej steny s čínskym autom, zničím sa a vedel som to aj predtým než som zaujal pozíciu na rovinke pred tou stenou. Nebudem to ďalej preberať pretože viem že táto diskusia by nemala konca a boli by tu príspevky typu: čo má robiť keď je 60 rokov v kóme alebo v bolestiach. Poviem Vám niečo nepekné Pán Boh ma ochraňuj: "niekedy mám pocit Že je lepšie byť v kóme ako vidieť vaše zvrátene osobnosti a činy." Že to bolí? JE to údel života, nikto ma nepresvedčí o "kvalite" života. Ako je možné že pes nikdy nespácha samovraždu. Vie vydržať údel ktorý mu niekto nadelil. Ak je slepý tak bojuje aj keď vždy sú depresie. O to ľahšie to bude mať po smrti. To isté z tvrdosťou (je to v podstate tá istá téma len som doteraz vysvetľoval príklad) keď budem trénovať na tvrdosti, o to ľahšie sa mi bude prežívať bolesť, nepohoda a zmena o ktorej je tento blog taktiež. Všetci ma majte za blázna ale keby si urobíte trošku viac v hlave poriadok (nemoralizujem) a začnete študovať a prestanete veriť médiam a podobným *** ako fejsblud a vriťer. Začnete trošku vnímať svet, prírodu, kašlať na ekonómiu. Zvieratám stačí najjednoduchšia ekonómia: toto tvoje, toto moje, ak sa ti nepáči vypadni z mojej party. Keď došiel človek začal všetko meniť. Bodaj by tu nikdy nebol, však. Tie ohavnosti čo sme tomuto svetu urobili, hanbime sa. Každý z nás ma na tom podieľ, dokonca aj ja. Za to sa najviac hanbím. Našími prioritami sú peniaze, americký sen a podobné strešťenosti. Každý ma auto, dovolenky pri mori, sitcom v televízii, kvasené uhorky a chipsy? Choďte z tým niekam. Keď nemôžem piť žiadnu vodu bez úpravy? Kde to žijem? Skoro každý deň plačem nad tým čo robíme tejto Zemi. Je naším domovom a mi sa o ňu nestaráme, len všade vyhadzujeme špinu a roznášame zlobu a negativitu. Každý len súperí o známky a dokáže podraziť kamráta kvôli jednému číslu a potom vysokej škole? Do pekiel zo školami, kto hovorí že žijem vo svete kde môžem povedať svoj názor? Tak ho poviem. Školy (najmä v USA) sú vytvorené/nastavené programovo tak aby si sa v podstate nič nedozvedel, aby to nebolo veľmi ťažké (aby si ich oslavoval a rád chodil do školy každý deň) ale aby ti zabrala čo najviac času a nenechala priestor na svojhlavné zmýšlanie, vytváranie si vlastného pohľadu a názoru. Poznám týchto ľudí poviem Vám že sa teším na solárnu búrku a na všetky katastrofy ktoré prídu. Tak nám treba. Nenávidím svet v ktorom žijem a dúfam že sa to čo najskôr (po mojom príchode späť do sk) zmení a že začne nový cyklus odznova a že každý bude musieť ukázať svoju tvrdosť, vieru a súľad s matkou prírodou. Každému rozmýšlajúcemu prajem aby sem prišiel a uvidí o čom hovorím a začne zdieľať názor podobný môjmu. Hovorím pravdu o všetkom čo tu píšem a všetkým diablom čo to teraz čítajú dokonca aj majiteľom tejto korporácie prajem príjemný deň a môžte mi viete čo. Som Váš nepriateľ a vy o tom ani neviete. Na záver (ďalšia časť bude plná explicitných vyjadrení) Vám prikladám pár linkov ktorým sa oplatí venovať čas a aj sa zamyslieť a riadiť sa tým ak nás to osloví a nie len čumieť a povedať si že ó obdivujem toho človeka za tú pravdu a "mali by sme s tým niečo naozaj spraviť" a na druhý deň som znova ten istý konzumný bastard tejto doby. Odpuste mi ten nepokoj a rýchly slohový postup s nevyskladanými vetami ale mám dosť naponáhlo a keď hovorím to čo mám na jazyku a na rozume nie je to ideál slušnosti, ale čo si budeme hovoriť. Radšej pravdu a do očí ako klamať prívetivými slovami "tak ťuťi ňuňi. vieš". Onedlho spustím produkciu videí na mojom kanáli youtube ktorý som si založil pre túto tématiku. Všetkým prajem otvorené hlavy a žite s prírodným zákonom.
Canowicakte
http://www.youtube.com/watch?v=g7cylfQtkDg&feature=relmfu
http://www.youtube.com/watch?v=tqfvUA2vRAM&feature=relmfu
http://www.youtube.com/watch?v=9piIziXU9RE
Veta na dnes: Všetci hovoria o právach a možnostiach dnešku nikto o povinostiach a prirodzenosti konania (a či to neublíži môjmu domovu).
Canowicakte
http://www.youtube.com/watch?v=g7cylfQtkDg&feature=relmfu
http://www.youtube.com/watch?v=tqfvUA2vRAM&feature=relmfu
http://www.youtube.com/watch?v=9piIziXU9RE
Veta na dnes: Všetci hovoria o právach a možnostiach dnešku nikto o povinostiach a prirodzenosti konania (a či to neublíži môjmu domovu).
pondelok 2. apríla 2012
Bojové Umenia Časť 1
Bojové Umenia Časť 1
Dnes Vám teda poviem niečo o mojich skúsenostiach v bojových športoch a o vytvrďovaní nielen tela ale aj vôle a teda ducha.
S bojoými umeniami som začal prakticky ako malé dieťa. Pamätám si že Judo som driloval od 6tich rokov. Vtedy som ešte veľmi nemal predstavu čo vlastne robím a skôr som tam cupkal ako sa bil alebo učil. Každopádne si stále pamätám niektoré základne pohyby ktoré som si navyše po dlhom čase osviežil a dnes ich smelo používam aj v sparringu. Judo je grapplingový/chmatový šport ktorý bol vyvinutý v 19tom storočí pánom Jigoro Kanom ktorý ho založil na staršom ale podľa mňa ešte účinnejšom systéme Jiu Jitsu. Celkovo je zameraný na chmaty, škrtenia, páky a podobne. Problém je že je tam veľmi cítiť olympíjsky a súťažný duch ktorý nie je stopercentne využiteľný v sebaobrane na ulici. Tým nechcem povedať že by bol na nič, to percento je naozaj blízko stovky ale nie úplne..
Na Judo som chodil tri roky, potom som prestal z osobných dôvodov. O pár rokov prišlo na rad Karate od ktorého som čakal skoro presne to čo mi dalo. Tento šport je ako väčšina vieme založený na psychickej a najmä fyzickej pevnosti. Mal som tú česť byť pod najlepším majstrom Slovenska ak nie celej Európy. Ja som si to však dostatočne neuvedomil a neprejajoval som v sebe ani štipku rešpektu voči jeho štýlu učenia, možno preto lebo som bol stále dieťa ktoré v ňom videlo zlého "uja" so strapatými vlasmi. Teraz ma to mrzí ale človek sa vždy posúva a odišiel som hneď po roku. O nejaký čas na to som išiel na gymnázium a jeden nemenovaný osoba :) objavil náhodou šport ktorý zo mňa vydoloval veľa. Môžem povedať že keby toho nie je tak dnes niesom tam kde som a nemám záujem sa učiť prírode a ďalším umeniam atď. Tým športom bolo Wushu nám viac známe ako Kung Fu. Môj majster bol prakticky boss. Aj keď jeho reputácia a sláva sa až príliš odzrkadluje na veľkosti jeho peňaženky a preto som aj odišiel, aj keď si ho stále vážim ako majstra. Na tomto športe som strávil štyri roky. Došiel som ako blato a odchádzal som v celkom slušnej aj keď stále nie najlepšej forme. V Kung Fu je tisíce štýlov. Ja som robil 7.Dan, San Da, Modlivku, šabľu a chcel som južnú päsť. Už presne ani neviem názvy presných štýlov po čínsky, ale to nevadí. Môj majster ma naučil veľa veciam a za to mu budem navždy vďačný. Ešte doteraz mi niekedy v hlave zarezonujú jeho slová: "ty veľa papala, veľa mäso máš." No pár slovami bol to a je to úžasný človek. Pred rokom som s tým ale treskol o zem a to z toho dôvodu že: "ok, číňanov je miliarda aj niečo, ale ja niesom v Číne aby sme boli 70ti na jednom tréningu v malej hale. JEdnoducho tam to bolo človek na človeku a podľa mojich informácii je to stále tak. Navyše sa mi nechce opakovať tú istú zostavu 3 roky." Toto bol dôvod môjho odchodu, ale zase ma to niekam posunulo. S kamarátom som prešiel na Jiu Jitsu čo bolo asi najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Aj keď som zatiaľ chodil na tréningy len pol roka zamiloval som sa. Je to niečo medzi každým športom čo som robil. Vysnívané tréningy (až na čiastočnú absenciu sparringov) (v ďalšej časti poviem bližšie ku tvrdosti tohto umenia a podobne). Momentálne som v Amerike na rok. Plánoval som že si naberiem nejaké tie športy a tak sa aj stalo. Taekwondo, MMA a Brazílske Jiu Jitsu. Poviem to zrýchlene Taekwondo je pre mňa súťažný štýl ktorý ma totálne nedokáže pripraviť na ulicu a vonkoncom nie na celkovú odolnosť. MMA to je krvák čo Vám poviem. Tak ako keď si zapnete cagefighting tak asi tak. Avšak nikdy to nie je stopercentne určené na ulicu. Brazílske Jiu Jitsu to je competition grappling. Jednoducho disciplína plná škrtení, pák, hodov a žiadnych pestí. Ako šport na vybudovanie perfektného kardia to znamená správne a zdravo fungujúceho srdiečka je to asi najlepší šport na trhu bez okolkov. V časti dva Vám poviem čo to bližšie o týchto športoch, aké športy som študoval samožtúdiom, posilovaní a tvrdosti. Možno to rozdelím ešte na dve časti, uvidím.
Canowicakte
Dnes Vám teda poviem niečo o mojich skúsenostiach v bojových športoch a o vytvrďovaní nielen tela ale aj vôle a teda ducha.
S bojoými umeniami som začal prakticky ako malé dieťa. Pamätám si že Judo som driloval od 6tich rokov. Vtedy som ešte veľmi nemal predstavu čo vlastne robím a skôr som tam cupkal ako sa bil alebo učil. Každopádne si stále pamätám niektoré základne pohyby ktoré som si navyše po dlhom čase osviežil a dnes ich smelo používam aj v sparringu. Judo je grapplingový/chmatový šport ktorý bol vyvinutý v 19tom storočí pánom Jigoro Kanom ktorý ho založil na staršom ale podľa mňa ešte účinnejšom systéme Jiu Jitsu. Celkovo je zameraný na chmaty, škrtenia, páky a podobne. Problém je že je tam veľmi cítiť olympíjsky a súťažný duch ktorý nie je stopercentne využiteľný v sebaobrane na ulici. Tým nechcem povedať že by bol na nič, to percento je naozaj blízko stovky ale nie úplne..
Na Judo som chodil tri roky, potom som prestal z osobných dôvodov. O pár rokov prišlo na rad Karate od ktorého som čakal skoro presne to čo mi dalo. Tento šport je ako väčšina vieme založený na psychickej a najmä fyzickej pevnosti. Mal som tú česť byť pod najlepším majstrom Slovenska ak nie celej Európy. Ja som si to však dostatočne neuvedomil a neprejajoval som v sebe ani štipku rešpektu voči jeho štýlu učenia, možno preto lebo som bol stále dieťa ktoré v ňom videlo zlého "uja" so strapatými vlasmi. Teraz ma to mrzí ale človek sa vždy posúva a odišiel som hneď po roku. O nejaký čas na to som išiel na gymnázium a jeden nemenovaný osoba :) objavil náhodou šport ktorý zo mňa vydoloval veľa. Môžem povedať že keby toho nie je tak dnes niesom tam kde som a nemám záujem sa učiť prírode a ďalším umeniam atď. Tým športom bolo Wushu nám viac známe ako Kung Fu. Môj majster bol prakticky boss. Aj keď jeho reputácia a sláva sa až príliš odzrkadluje na veľkosti jeho peňaženky a preto som aj odišiel, aj keď si ho stále vážim ako majstra. Na tomto športe som strávil štyri roky. Došiel som ako blato a odchádzal som v celkom slušnej aj keď stále nie najlepšej forme. V Kung Fu je tisíce štýlov. Ja som robil 7.Dan, San Da, Modlivku, šabľu a chcel som južnú päsť. Už presne ani neviem názvy presných štýlov po čínsky, ale to nevadí. Môj majster ma naučil veľa veciam a za to mu budem navždy vďačný. Ešte doteraz mi niekedy v hlave zarezonujú jeho slová: "ty veľa papala, veľa mäso máš." No pár slovami bol to a je to úžasný človek. Pred rokom som s tým ale treskol o zem a to z toho dôvodu že: "ok, číňanov je miliarda aj niečo, ale ja niesom v Číne aby sme boli 70ti na jednom tréningu v malej hale. JEdnoducho tam to bolo človek na človeku a podľa mojich informácii je to stále tak. Navyše sa mi nechce opakovať tú istú zostavu 3 roky." Toto bol dôvod môjho odchodu, ale zase ma to niekam posunulo. S kamarátom som prešiel na Jiu Jitsu čo bolo asi najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Aj keď som zatiaľ chodil na tréningy len pol roka zamiloval som sa. Je to niečo medzi každým športom čo som robil. Vysnívané tréningy (až na čiastočnú absenciu sparringov) (v ďalšej časti poviem bližšie ku tvrdosti tohto umenia a podobne). Momentálne som v Amerike na rok. Plánoval som že si naberiem nejaké tie športy a tak sa aj stalo. Taekwondo, MMA a Brazílske Jiu Jitsu. Poviem to zrýchlene Taekwondo je pre mňa súťažný štýl ktorý ma totálne nedokáže pripraviť na ulicu a vonkoncom nie na celkovú odolnosť. MMA to je krvák čo Vám poviem. Tak ako keď si zapnete cagefighting tak asi tak. Avšak nikdy to nie je stopercentne určené na ulicu. Brazílske Jiu Jitsu to je competition grappling. Jednoducho disciplína plná škrtení, pák, hodov a žiadnych pestí. Ako šport na vybudovanie perfektného kardia to znamená správne a zdravo fungujúceho srdiečka je to asi najlepší šport na trhu bez okolkov. V časti dva Vám poviem čo to bližšie o týchto športoch, aké športy som študoval samožtúdiom, posilovaní a tvrdosti. Možno to rozdelím ešte na dve časti, uvidím.
Canowicakte
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)